Ženy môžu trpieť následkom nerovných mocenských vzťahov založených na rozdieloch medzi ženami a mužmi v sociálnom a spoločenskom postavení tak vo verejnej, ako aj v súkromnej oblasti. Tento typ násilia je hlboko zakorenený v sociálnej a kultúrnej štruktúre, normách a hodnotách, ktorými sa riadi spoločnosť a je často podporovaný kultúrou popierania a mlčania.
Vo verejnej oblasti túto nerovnováhu vo vzťahoch medzi mužmi a ženami môžeme niekedy vidieť alebo vnímať napríklad v zamestnaní, kde si muž z pozície moci a postavenia k žene – kolegyni – alebo podriadenej dovoľuje viac, ako je primerané pre pracovné prostredie. Žena tu môže byť vystavená napríklad psychickému, ale aj sexuálnemu násiliu vo forme obťažovania, rôznych nechcených návrhov a poznámok, ako aj vyžadovania sexuálneho styku.
Rodovo podmienené násilie sa však niekedy bohužiaľ deje aj v prípadoch, kde by sme ho možno nečakali, no svedectvá niektorých žien dokazujú, že sa to stáva. Je to hlavne na miestach, kde je žena v zraniteľnej pozícii, a tým je o to jednoduchšie pre násilníka svoju moc a postavenie zneužívať. Stáva sa to napríklad pri vyšetrení lekárom, ktorý používa neprimerané a neprofesionálne praktiky. Alebo počas cesty taxíkom, kedy vodič zneužíva to, že je žena sama a dáva jej rôzne sexuálne návrhy alebo ju rovno obťažuje. Nie je nezvyčajné ani to, že na školskej pôde sú niekedy ženy vystavené sexuálnemu obťažovaniu zo strany učiteľov, ktorí zneužívajú moc z pozície autority. Vo verejnom priestore sa môžeme s rodovo podmieneným násilím stretnúť v podstate všade tam, kde jednáme s násilníkom, ktorý je z nejakého dôvodu vo výhode a rozhodne sa to zneužiť.
Čo by sme s tým mohli robiť?
To závisí od toho, kde sa nám to deje. Ak je páchateľom takéhoto násilia lekár alebo psychológ, môžeme odísť a vybrať si takého, ktorý nám vyhovuje. Vhodné je tiež takýto prístup nahlásiť na príslušnú komoru, ktorá ich zastrešuje. V škole alebo zamestnaní to môžeme riešiť s nadriadenými. Nie vždy je však jednoduché takýto krok urobiť. Každý, kto niečo podobné zažíva alebo zažil, môže kontaktovať linky pomoci pre obete násilia a poradiť sa o tom, aký by bol vhodný postup alebo aspoň nájsť niekoho, komu o tom môže povedať.
Čo môže urobiť verejnosť
Ako verejnosť by sme tiež nemali zostávať hluchí a slepí voči rôznym formám násilia, ktoré sa v našej spoločnosti dejú. Aj v dnešnej dobe sa na Slovensku stretávame s ľuďmi, ktorí si myslia, že žena má v domácnosti podriadenú úlohu a mala by počúvať a poslúchať manžela. Niektoré dediny túto tradíciu stále udržiavajú a ženy dlhodobo žijú v manželstvách, kde sú vystavené domácemu násiliu a presvedčené o tom, že takto to má byť. Tie, ktoré by možno aj chceli odísť, sú zase vystavené tlaku okolia, ktoré jej jasne dáva najavo, že odísť od manžela a rozviesť sa je neprípustné.
Tieto stereotypy by sme mali meniť, a to môžeme robiť svojim správaním a prístupom. Rešpektovať to, že sme všetci ľudia a máme rovnaké práva. K tomu by mohla dopomôcť aj rodovo citlivá výchova, ktorá by deti učila rovnoprávnosti medzi nimi už od malička, a tým aj k rešpektovaniu seba a ostatných. Výchovou môžeme prispieť aj k tomu, aby si deti vedeli dávať hranice v tom, čo je pre nich v poriadku a čo je už nepríjemné. Každý z nás má nejakú komfortnú zónu, ktorú keď niekto poruší, cítime sa zle. Horšie je, ak ju niekto narúša opakovane a násilím. Mali by sme začať rešpektovať vlastné hranice a tým aj hranice iných ľudí. Teda naučiť sa povedať „Nie“, „Toto sa mi nepáči“, „Prosím prestaňte“, „Toto si ku mne nedovoľujte“, a pod. A to urobiť aj v prípadoch, keď komunikujeme s autoritou, napriek tomu, že niekedy nás možno učili, že autorite sa predsa neodvráva
Podporme tých, ktorí hovoria nie
Ak sme svedkom nejakej situácie, kde sa takéto násilie odohráva a tiež vidíme, že žena sa ohradí a dá najavo svoj postoj a hranicu, naša podpora jej môže pomôcť. Skúsme byť empatickí a oceniť, že sa dokázala sama za seba postaviť a násilie zastaviť. Nemali by sme takéto správanie znevažovať alebo zosmiešňovať napríklad tým, že ju označíme ako precitlivenú, hysterku, alebo náladovú ženskú.
Dopomôcť môžu aj také maličkosti, ako že začneme uznávať ženský rod pri názvoch povolania a pracovnej pozícii. Nepoužívať vždy len všeobecne mužský rod, ale pri žene používať ženský. Napríklad lekár/lekárka, psychológ/psychologička, operátor/operátorka a tak ďalej. Samozrejme toto môžeme aplikovať všade, napríklad aj študent/študentka, žiak/žiačka a pod. Môžeme tak prispieť k tomu, aby rovnoprávnosť medzi mužmi a ženami bolo viacej vidieť a počuť navonok, vo verejnosti.
V súkromnej oblasti prebieha násilie vo forme domáceho násilia, ktoré zahŕňa aj partnerské/intímne násilie. Teda páchateľom násilia je alebo bola blízka osoba obeti (môže to byť otec, syn, iný príbuzný a v prípade partnerského násilia bývalý alebo súčasný priateľ, manžel, alebo druh).
Domáce a rodovo podmienené násilie samozrejme môže zahŕňať všetky druhy násilia: fyzické, psychické, sexuálne, sociálne, ekonomické či materiálne.