Viete, kedy dieťa potrebuje vaše bezpodmienečné prijatie? Ešte predtým, ako sa narodí. Ak má pri sebe osobu, ktorej môže veriť a ľúbi ho bez podmienok a za každých okolností, má najlepší základ, aby sa z neho stal spokojný, optimistický a dôverujúci dospelák, ktorý pozná svoju hodnotu. Ak to tak nie je, nastáva problém, ktorý môžeme pomôcť riešiť my všetci.
Ako sa správať pri prejave násilia u škôlkara? Čo robiť, ak u známych vidíme problémy hraničiace s domácim násilím a reagovať vôbec, ak ide o druhých? Myslime na tieto štyri rady a spoločne môžeme predchádzať násiliu v rodinách a ochrániť tak tých najzraniteľnejších – deti.
- Ľahostajnosť dajte bokom
Nebuďme ľahostajní k akémukoľvek prejavu násilia u detí, fyzickému aj verbálnemu – niekedy totiž nie je veľmi ďaleko „od slova k činu“.
- Neignorujme akýkoľvek prejav násilia
Venujme sa deťom pri najmenšom prejave násilia či šikany už v materskej i základnej škole, pri záujmovej činnosti či pri hrách na ulici…
- Pozornosť smerujte na šikanovaných i šikanujúcich
Venujme sa obom kategóriám – nielen šikanovaným, ale aj šikanujúcim. Obidve skupiny majú totiž rovnaké potreby, len absenciu sebahodnoty a bezpodmienečného prijatia prejavujú rôzne. Jeden agresivitou a presadzovaním si moci nad druhým, druhý nemá vytvorené vlastné hranice, nedôveruje dospelým a nevie si požiadať o pomoc.
Agresívne deti násilným správaním upozorňujú, že potrebujú pomoc, že si nevedia pomôcť sami a nevedia ani to, ako to dospelým majú vôbec dať najavo.
Tieto deti potrebujú prijatie, láskavé zaobchádzanie, porozumenie, nepotrebujú tresty, príkazy, zákazy, vylúčenie zo skupiny či činností. Tieto deti nepotrebujú na vlastnej koži zažívať náš hnev alebo dokonca ďalšie násilie, krik či bitku.
Rovnako aj deti, ktoré sa dajú šikanovať potrebujú prijatie a dlhodobé budovanie vzťahu dôvery. Je veľmi dôležité, aby mali aspoň jednu pozitívnu vzťahovú osobu, s ktorou môžu kedykoľvek potrebujú hovoriť, potrebujú oveľa viac pochvaly a poukazovania na to, čo urobili dobre, čo sa im podarilo, usmerňovanie, čo nové pekné, hodnotné môžu ešte urobiť.
- Nebuďme ľahostajní k prejavom násilia u príbuzných, u susedov, v rámci komunity…
Keď vidíme, že rodičia nezvládajú sami seba, reagujú nevhodne často aj na verejnosti a deti preberajú ich rolu, pričom sa môže stať, že dieťa má nevysvetliteľné zranenia alebo je stále choré, môže dochádzať minimálne k zanedbávaniu, ak nie k jednej z foriem násilia – psychického, fyzického či dokonca sexuálneho.
Ak vidíme vo svojom okolí takéto prejavy dieťaťa alebo prejavy rodičov, je potrebné minimálne a v dobrom, „susedsky“ pozorovať, čo sa v danej domácnosti deje, prípadne pozvať mamu z tejto rodiny na kávu a neformálne jej ponúknuť pomoc.
Je pravdepodobne ťažké robiť „bonzákov“ na svojich susedov, ale niekedy to, žiaľ, inak nejde a je potrebné takéto správanie ohlásiť na sociálnoprávnu ochranu detí alebo na políciu. Minimálne je dobré vyhľadať pomoc u organizácií, ktoré sa snažia deťom a rodinám v kríze pomáhať, je dobré sa prísť poradiť s odborníkmi, aby sme nezanedbali dobro, ktoré môžeme urobiť v prospech dieťaťa.